Dobrou správou je, že niektoré z nich existujú dodnes, vrátane príkladov nakreslených z rôznych miest a období. Tieto staroveké mapy umožňujú ľuďom nahliadnuť do rozmanitých a fascinujúcich spôsobov, akými dávni predkovia určovali svoje miesta na svete.
Tieto mapy, ktoré v priebehu rokov prešli vývojom a zdokonaľovaním, ukazujú neustále sa meniace myšlienky a názory ľudskej rasy, pričom niektoré z nich dokonca slúžia ako skvelé ukazovatele civilizácií a kultúr.
Anaximandrov svet
Anaximander, grécky filozof z Míle, sledoval cieľ zmapovať celý svet. Hoci sa jeho pôvodné dielo už stratilo v histórii, viacerí vedci sa ho pokúsili zrekonštruovať pomocou opisov od historika Herodota.
Išlo o kruhový a plochý útvar podobný disku, ktorý obklopoval oceán. Jeho stred vypĺňali tri pevninské celky – Ázia, Európa a Líbya, pričom ich oddeľovali Čierne a Stredozemné more a rieka Níl.
Filozof je často označovaný za jedného zo zakladateľov geografie spolu so svojím kolegom Hekatéom z Míle, ktorý mapu ešte viac rozšíril o ďalšie detaily.
Bedolinský petroglyph
Obyvatelia severného Talianska žijúci v horách nakreslili mapu Bedolina do ľadovcom vyleštenej žuly v údolí Valcamonica, kde sa nachádza jedna z najkrajších zbierok skalného umenia na svete.
Petroglyf s rozmermi 8 krát 14 metrov patrí medzi stovky tisíc ďalších, ktoré boli pravdepodobne vytvorené v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Početné abstraktné symboly majú okrem iného znázorňovať cesty, polia a budovy.
Vedci sa však nezhodli na tom, či táto najstaršia mapa sveta mala zobrazovať skutočnú geografickú oblasť, alebo bola len symbolickým vyjadrením, ktoré zobrazovalo vzťah medzi prostredím a tvorcami, napr.
